Súčasťou ponuky je aj motivácia a usmernenia klienta, týkajúce sa udržiavania ZDRAVÉHO ŽIVOTNÉHO ŠTÝLU (konzultácia v oblasti regeneračných cvičení a postupov, relaxácie, životného štýlu, stravovania, ale aj mentálnych a harmonizačných techník a psychohygieny), podľa prejaveného záujmu a potrieb.

O zdravom životnom štýle bolo, je a aj bude toho popísaného veľmi veľa. Je možné zhrnúť jeho nasledovné zásady:

  1. Uvoľnenie sa, relaxácia tela a mysle. Uvoľnia sa tým rôzne energetické bloky, napätia a strachy na telesnej a psychickej úrovni.
  2. Správne dýchanie. Dýchaním okrem iného vstupuje do tela životná sila (čchi/prána), oživujúca celý ľudský organizmus na všetkých úrovniach bytia.
  3. Liečebná imaginácia. Každá myšlienka, ktorá celkom vyplní naše myslenie sa stáva pre nás pravdivou a veľmi intenzívne smeruje k svojmu uskutočneniu.
  4. Detoxikácia organizmu. Zmena stravovacích návykov (stereotypov) a konkrétne postupy eliminácie nežiaducich škodlivých látok (rôznych patogénov, toxínov, ale aj nahromadených produktov metabolizmu) výrazne zlepšuje fyziologické funkcie, prebiehajúce v našom organizme.
  5. Zabezpečenie trvalej miernej stimulácie imunitného systému napríklad formou otužovania a iných postupov, dokáže udržať náš obranný systém v pohotovosti a vždy pripravený odolávať vonkajším, ale aj vnútorným nežiaducim faktorom.
  6. Pohyb je život. „Voda do jazera musí vtekať a z jazera vytekať“. V opačnom prípade jazero začne zarastať. Podľa veku, stavu a možností človeka správne volená pohybová aktivita zlepšuje zásobovanie buniek potrebnými živinami, a takisto pomáha odbúravaniu nepotrebných (nežiaducich) látok z organizmu.
  7. Snaha o pochopenie našich stále prítomných stereotypov (vzorcov) nášho života na všetkých uvedených úrovniach bytia. V prípade, že tieto stereotypy ovplyvňujú negatívne náš zdravotný stav, je ich prehodnotenie, prípadne zmena, nevyhnutnou požiadavkou pri celkovej harmonizácii organizmu.
  8. Psychohygiena... Existujú rôzne techniky, ktoré odstraňujú napätia, vyvažujú nerovnováhu v mentálnej, emočnej a duchovnej rovine nášho bytia. Meditácia, koncentrácia, modlitba, viera v prírodné sily, podľa svojho presvedčenia žitá (alebo hľadaná) duchovná, alebo filozofická cesta by sa mali stať súčasťou života človeka, ktorý hľadá životnú rovnováhu.
  9. Všetkými týmito zásadami sa zvyšujú rezervné adaptačné možnosti organizmu, zvyšuje sa kvalita imunitného systému a podporujú sa celkové samoregeneračné schopnosti organizmu.

„Choroba“, ktorou trpíme, je určitou udalosťou, ktorá je výslednicou určitých okolností. Žijeme preto, aby sme sa ďalej vyvíjali. A pre náš vývoj nie je ani tak rozhodujúce, aké prežívame udalosti, ale ako na ne reagujeme. Keď chceme dosiahnuť svoj cieľ, musíme sa o to predovšetkým snažiť. To znamená vnútorne sa otvoriť a dôverovať. To, čomu naozaj vo vnútri veríme, to priťahujeme a to privádzame do skutočnosti. Niekedy to vyžaduje zbavenie sa dlhoročných stereotypov na telesnej, mentálnej, emočnej a duchovnej úrovni, čo však nie je až také jednoduché.

Tento proces je veľakrát až bolestivý. Potom je na mieste otázka, prečo to všetko musíme podstupovať? Pochopiť zodpovednosť za svoje zdravie neznamená utápať sa vo vinách z minulosti (samozrejmosťou je pochopiť a vyvarovať sa ich opakovaniu), ale prejaviť osobný záujem o prítomnosť. „Choroba“ nie je trestom, ale má svoj význam. Keď sa pokladáme za duchovné bytosti, ktorými naozaj sme, ani si nemôžeme nič iného priať. „Choroba“ by mala hrať svoju rolu na našej duchovnej ceste. Podstatne horšou alternatívou by bolo, keby všetko utrpenie a bolesť nemali žiadny zmysel a neslúžili by žiadnemu účelu. Skôr, ako nahnevane vykrikovať: “Prečo práve ja!“, mali by sme sa ticho pýtať:“ Prečo práve ja? a odpoveď hľadať v sebe samom. „Choroba“ môže slúžiť ako učiteľ, a ako spätná väzba v našom trojrozmernom svete príčiny a dôsledku a ako očistný proces navracajúci nás naspäť k Prírode, k Bohu, k Univerzu...k harmónii a rovnováhe. Nech si už každý doplní to, čomu verí. „Choroba“ sa takto môže stať neoceniteľnou príležitosťou k nášmu rastu.

Nie sú to baktérie, vírusy, parazity, „choroby“, ktoré sú príčinou rôznych diagnóz... Náš spôsob života (životný štýl) vytvoril nerovnováhu, ktorá vytvára „živnú pôdu“ pre všetky tieto patogénne štruktúry... Prečo je slovo „choroba“ uvádzaná v tomto zmysle v úvodzovkách? Slovo „choroba“ v tomto zmysle totiž neexistuje, existuje stav vychýlenia organizmu zo svojej prirodzenej rovnováhy, ktorú spôsobil vonkajší, ale vo väčšine prípadov vnútorný podnet. Mnohé z „chorôb“ majú príčinu v našej psychike. Dokazuje to aj súčasná medicína, formujúca smer tzv. psychoneuroimunológia... Aj akademická veda si tento rozmer začína čím ďalej, tým viac uvedomovať...

Existuje tajomstvo, ktoré si lekári chránia už od doby Hippokratesa:
„Šaman má v liečení úspech z toho istého dôvodu, ako my všetci. Každý pacient má vo vnútri seba samého vlastného lekára. Chorí k nám prichádzajú, a o tejto pravde nevedia vôbec nič. Našim najväčším úspechom je, keď sa nám podarí dať tomu lekárovi príležitosť, aby sa pustil do práce“.

O niečo romantickejšie to vyjadril Voltaire pred dvesto rokmi:
“ Podstatou lekárskeho umenia je zabaviť pacienta, zatiaľ čo ho príroda lieči“.

V prípade záujmu o konzultáciu v tejto oblasti ma kontaktujte.